PRETOžé JSEM šMAJDENKA

                     Ja a ROSEMAID....1.časť

Raz sme mali zo školy výlet do KE.Veľmi som sa tam netešila ale ked som zistila že ide aj moja najlepšia kamoška tak moja radosť výrazne stúpla.Ked nám konečne učiteľka dala na dve hodinky rozchod my dve sme sa rozhodli že sa pôjdeme odfotiť pri Dome svätej Alžbety.Dobre,odfotili sme sa a potom sme išli pomaličky dolu sa prejsť.A v tom som pred obchodakom zbadala Mirka.Ako veľká fanynka som začala jačať:"prepánajána to je predsa šmajda"on sa otočil,zrejme to počul.Ked som zbadala že sa otočil povedala "on sa otočil" a odpadla som.Ked som sa prebrala,sedela som so svojou kamoškou na lavičke.V tej chvíli ma niečo "štuchlo" do chrbta.Spočiatku som si myslela že je to Veronika,no ona sedela vľavo odo mna a to štuchnutie prichádzalo sprava.Otočila som sa teda na pravo."ahoj"povedal Mirko.Chcela som zas odpadnúť no kamoška ma zdržala.Nuž som mu teda odzdravila."vezmem vás do reštaurácie na pizzu?"spýtal sa nás.Moja kamoška neni až taký strachopud ako ja nuž odpovedala "áno ale za hodinku máme byť pri učiteľke,sme tu len na výlete".Kúpil nám všetkým(teda aj sebe) pizzu.Rozprávali sme sa spolu a ani sme sa nenazdali a hodinka bola fuč.Obom sa nám podpísal na ruku :-) Samozrejme sme to takmer zmeškali ale ten pocit nám nikto nikdy nenahradí.Ten jeho šmajdovský úsmev...ách jo.